1. februára 2008, 14:25 (piatok)

https://wikileaks.org/plusd/cables/08MOSCOW265_a.html#efmBTnBfi

Utajenie podľa: Ambassador William J. Burns.

MZV: Rozšírenie NATO “potenciálna vojenská hrozba pre Rusko”
——————————————— ————–
2. (U) Počas výročného hodnotenia zahraničnej politiky Ruska
22. – 23. januára (ref. B) minister zahraničných vecí Lavrov zdôraznil, že Rusko sa musí pozerať na pokračujúce rozširovanie NATO smerom na východ, najmä na Ukrajinu a do Gruzínska, ako na potenciálnu vojenskú hrozbu. Hoci Rusko môže veriť vyhláseniam Západu, že NATO nie je namierené proti Rusku, tak keď sa človek pozrie na nedávne vojenské aktivity v krajinách NATO (zriadenie predsunutých operačných miest USA, atď.) musia sa vyhodnotiť nie podľa deklarovaných zámerov, ale podľa potenciálu. Lavrov zdôraznil, že zachovanie “sféry vplyvu” Ruska v susedstve bolo anachronické a uznal, že USA a Európa majú v regióne “legitímne záujmy”. Tvrdil však, že hoci krajiny môžu slobodne prijímať vlastné rozhodnutia o svojej bezpečnosti a o tom, do ktorých politicko-vojenských štruktúr sa chcú zapojiť, musia to robiť s ohľadom na svojich susedov.

3. (U) Lavrov zdôraznil, že Rusko je presvedčené, že rozšírenie nebolo založené na bezpečnostných dôvodoch, ale bolo dedičstvom studenej vojny. Spochybnil argumenty, že NATO bolo vhodným mechanizmom pomoci pri posilňovaní demokratických vlád. Povedal, že Rusko chápe, že NATO hľadá nové poslanie, ale v tejto súvislosti sa čoraz viac prejavuje tendencia nových členov robiť a hovoriť to, čo chcú len preto, že sú pod záštitou NATO (napr. pokusy niektorých nových členských štátov “prepisovať históriu a oslavovať fašistov”).

4. (U) Počas tlačového brífingu 22. januára v reakcii na otázku týkajúcu sa žiadosti Ukrajiny o akčný plán členstva (MAP) ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že “radikálne nové rozšírenie NATO môže priniesť vážnu politicko-vojenskú zmenu, ktorá nevyhnutne ovplyvní bezpečnostné záujmy Ruska.” Hovorca ďalej zdôraznil, že Rusko s Ukrajinou spájajú bilaterálne záväzky stanovené v Zmluve o priateľstve, spolupráci a partnerstve z roku 1997, v ktorej sa obe strany zaviazali “zdržať sa účasti alebo podpory akýchkoľvek akcií, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť druhej strany.” Hovorca poznamenal, že “pravdepodobná integrácia Ukrajiny do NATO by vážne skomplikovala mnohostrannú rusko-ukrajinskú spoluprácu a Rusko by “muselo prijať primerané opatrenia”. Hovorca dodal, že “človek má dojem, že súčasné ukrajinské vedenie považuje zbližovanie s NATO do veľkej miery ako alternatívu k dobrým susedským vzťahom s Ruskou federáciou”.

Ruský odpor je neuralgický a konkrétny

5. (C) Ašpirácie Ukrajiny a Gruzínska na členstvo v NATO sa nielenže dotýkajú citlivého miesta Ruska, ale vyvolávajú aj vážne obavy o dôsledky pre stabilitu v regióne. Rusko nielenže vníma obkľúčenie a snahy o oslabenie ruského vplyvu v regióne, ale obáva sa aj nepredvídateľných a nekontrolovateľných dôsledkov, ktoré by vážne zasiahli ruské bezpečnostné záujmy. Podľa expertov sa Rusko obáva najmä toho, že silné rozpory na Ukrajine v otázke členstva v NATO, kde je veľká časť etnicky ruskej komunity proti členstvu, by mohli viesť k veľkému rozkolu, ktorý by zahŕňal násilie alebo v najhoršom prípade občiansku vojnu. V takom prípade by sa Rusko muselo rozhodnúť, či zasiahne, a to je rozhodnutie, ktorému nechce čeliť.

12. (C) Odpor Ruska voči členstvu Ukrajiny a Gruzínska v NATO je emocionálny a založený na vnímaných strategických obavách z vplyvu na ruské záujmy v regióne. Je tiež politicky populárne vykresľovať USA a NATO ako protivníkov Ruska a využívať dosah NATO na Ukrajinu a Gruzínsko ako prostriedok na získanie podpory ruských nacionalistov. Zatiaľ čo ruský odpor voči prvému kolu rozširovania NATO v polovici 90. rokov bol silný, Rusko sa teraz cíti schopné reagovať oveľa razantnejšie na to, čo vníma ako konanie v rozpore so svojimi národnými záujmami. BURNS

30. mája 2006, 09:27 (utorok)

https://wikileaks.org/plusd/cables/06MOSCOW5645_a.html

Putin nemá východisko

15. (C) Niekedy medzi jedným a dvomi rokmi po tom, čo boli ruské sily druhýkrát nasadené v Čečensku, si Putin zrejme uvedomil, že hladké víťazstvo nedosiahne. Takýto neúspech by spôsobil, že Putin by doma vyzeral slabo, porušovanie ľudských práv by odcudzilo Západ a odčerpanie prostriedkov z ruskej štátnej pokladnice by bolo trestuhodné (bolo to pred dramatickým nárastom cien energií). Putin nemohol rokovať s Maschadovom o mieri: takýto postup už odmietol a nemohol ustúpiť bez toho, aby nevyzeral ako slaboch. Chasavjurtské dohody, ktoré ukončili prvú vojnu, boli výsledkom porážky; nový súbor dohôd by sa považoval za novú porážku. V každom prípade história vojny (a osud generála Romanova) jasne ukázali, že rokovania bez podriadenia armády sú fyzicky nemožné.

Vytvorené 29. júna 2011, zverejnené 10.10.2012

https://search.wikileaks.org/gifiles/emailid/2644415

V pondelok, 27. februára 2012, začal WikiLeaks zverejňovať Globálne spravodajské súbory, zahŕňajúce viac ako päť miliónov e-mailov od “globálnej spravodajskej” spoločnosti Stratfor so sídlom v Texase. E-maily pochádzajú z obdobia od júla 2004 do konca decembra 2011. Odhaľujú vnútorné fungovanie spoločnosti, ktorá sa tvári ako vydavateľstvo spravodajských informácií, ale poskytuje dôverné spravodajské služby veľkým korporáciám, ako sú napríklad spoločnosti Dow Chemical Co. v Bhopále, Lockheed Martin, Northrop Grumman, Raytheon a vládne agentúry vrátane amerického ministerstva pre vnútornú bezpečnosť, americkej námornej pechoty a americkej obrannej spravodajskej agentúry. E-maily ukazujú sieť informátorov Stratforu, štruktúru úplatkov, techniky prania špinavých peňazí a psychologické metódy.

…prvým z nich je, ako už bolo uvedené vyššie, že globálna hospodárska kríza mala na ruské elity a politických lídrov hlboko triezvy vplyv, čo viedlo k obnoveniu úsilia o integráciu so Západom s cieľom podporiť modernizáciu Ruska. Rusi boli hlboko skeptickí voči počiatočným snahám Obamovej administratívy presadzovať takzvanú koncepciu G-2, teda spoločnej spolupráce USA a Číny ako piliera globálneho riadenia, a boli proti nim. Rovnako sú veľmi znepokojení rýchlym rastom Číny a jej rastúcim vplyvom v Rusku, najmä na Ďalekom východe, ako aj v Strednej Ázii, Kaspickom mori a dokonca na Ukrajine, v Bielorusku a Moldavsku, teda v “zóne privilegovaných záujmov” Ruska. Druhým kľúčovým faktorom nie je ani tak ruské vnímanie moci USA, ale skôr vnímanie politiky a zámerov USA, ktoré sa týkajú Ruska. Najvýraznejšia a pravdepodobne najdôležitejšia zmena sa týka politiky USA voči blízkym susedom Ruska. Sústredené úsilie Bushovej administratívy o prijatie Ukrajiny a Gruzínska do NATO bolo hlboko znepokojujúce. Vnímanie úlohy Washingtonu pri podpore farebných revolúcií v rokoch 2003 – 2005, a najmä oranžovej revolúcie na Ukrajine, urobilo veľmi hlbokú trhlinu v schopnosti Vladimíra Putina dôverovať svojmu náprotivku v Bielom dome. Oznámenie Bushovej administratívy v januári 2007 o rozmiestnení protiraketovej obrany v Poľsku a Českej republike zasiahlo priamo najhlbšiu neistotu Moskvy, týkajúcu sa zasahovania do jej „zadného dvora“, porušenia sľubov NATO a oslabovania ruskej jadrovej hrozby. Vnímanie prakticky neobmedzenej podpory Michaila Saakašviliho v Gruzínsku pred augustovou päťdňovou vojnou v roku 2008, ako aj tesne po nej, vyvolalo v Moskve najhlbšie podozrenia z politiky USA a jej zámerov podkopať ruské záujmy. Moskva bola spočiatku skeptická voči zámerom Baracka Obamu a jeho schopnosti zmeniť niektoré z uvedených politík Bushovej administratívy, ale táto skepsa sa rozplynula. Otázka členstva Gruzínska a Ukrajiny v NATO je zatiaľ prakticky mimo hry. Obamova administratíva zmenila plány Bushovej administratívy týkajúce sa protiraketovej obrany v Európe. Z pohľadu Moskvy je najdôležitejšie, že nielenže sa úplne obrátila dynamika farebných revolúcií v postsovietskom priestore, ale ukrajinské a kirgizské prezidentské voľby v roku 2010 dramaticky kontrastovali s predchádzajúcimi voľbami v rokoch 2004 – 2005. Na Ukrajine prehrala Západom podporovaná kandidátka Julija V. Tymošenková, čo sa v prípade premiérky úradujúcej uprostred hlbokej hospodárskej recesie dalo očakávať. Zvíťazil Ruskom preferovaný kandidát Viktor F. Janukovyč. O tri mesiace neskôr prezidenti Obama a Medvedev spolupracovali na zmiernení hlbších následkov nepokojov v Kirgizsku. Všetky tieto udalosti a politiky oslabili ruské presvedčenie, že Spojeným štátom nemožno dôverovať a že USA sa snažia oslabiť globálne postavenie Ruskej federácie.

Záver
Podobne ako vzťah medzi USA a Ruskom, aj vnímanie moci a úlohy USA vo svete zo strany ruských elít zažilo za posledných 20 rokov veľké výkyvy. Nakoľko je trvácne súčasné ruské vnímanie, že Spojené štáty nielenže nie sú také hrozivé, ale presadzujú politiku oveľa ústretovejšiu voči ruským záujmom? A keďže v nadchádzajúcom roku vstúpime do nového ruského (a amerického) prezidentského cyklu, do akej miery má význam prípadná faktická zmena vedenia v Moskve? Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, ale dá sa dedukovať z výpovedí diplomatov za posledných približne desať rokov. Júnová cesta bola primárne zameraná na účasť na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre, septembrová cesta na účasť vo Valdajskom diskusnom klube a posledná cesta v novembri na semináre a stretnutia súvisiace s projektom Univerzity Georgea Washingtona o vznikajúcich svetových mocnostiach.

Slovenský prokurátor pod tlakom

Utajené: Keith Eddinsom, z dôvodov 1.4 b a d

1. (C) Zhrnutie: Na stretnutí z 8.decembra s chargé d’affaires, slovenský generálny prokurátor Dobroslav Trnka opísal „neistý stav súdnictva“ ako dôvod k obavám. Medzi iným poukázal na snahy Ministra spravodlivosti Štefana Harabina zrušiť Špeciálny súd a oslabiť Trestný zákon. Bez toho, aby Harabina spomenul menom, Trnka sa sťažoval na politikov, ktorí zohrávajú neveľmi nápomocnú a destabilizujúcu rolu v oblasti výkonu práva a súdnom sektore. Trnka popísal jeho úrad ako zavalený a poddimenzovaný na to, aby dokázal bojovať proti rastúcemu organizovanému zločinu na Slovensku

2. (C) Trnka ľutoval, že jeho návrh v parlamente na rozšírenie mandátu Špeciálneho súdu (o čo sa pokúšal aj Špeciálny súd) na to, aby zahŕňal aj boj proti organizovanému zločinu, bol odmietnutý a uznal, že budúcnosť tohto súdu leží na nadchádzajúcom rozhodnutí Ústavného súdu. Trnka požiadal o väčšiu spoluprácu s USA, špeciálne v oblasti školení pre mladých prokurátorov a v obalsti technického zabezpečenia. Čo sa týka prípadu Hedvigy Malinovej (reftel a), Trnka povedal, že „vyšetrovanie“ ešte nebolo ukončené, ale citoval Malinovej neochotu podstúpiť test na detektore lži na Slovensku ako záverečný faktor. Koniec zhrnutia.

Tieňová politika (a Harabin)
———————————————-
3. (C) Trnka tvrdil, že „politika“ zabraňuje správnemu fungovaniu výkonu práva a súdnictva na Slovensku. Boj proti organizovanému zločinu a korupcii musí byť systematický a konzistentný, ale to na Slovensku nie je možné, lebo Minister spravodlivosti Štefan Harabin (ref b) sa snaží zmeniť všetko, čo jeho predchodca zaviedol, napríklad Špeciálny súd proti korupcii a posilnenie Trestného zákona. Táto situácia vytvára neistotu pre orgány činné v trestnom konaní, ktoré už teraz majú malé kapacity na to, aby bojovali proti vzmáhajúcej sa hrozbe organizovaného zločinu , hlavne čo sa týka balkánskych gangov, drog a obchodovania s ľuďmi. (Trnka tvrdil, že rusky hovoriaca mafia nie je nijak špeciálne na Slovensku aktívna). Trnka tvrdil, že organizovaný zločin a nie korupcia je najväčším problémom na Slovensku, pretože kým malá korupcia môže byť síce všadeprítomná, organizovaný zločin vedie k „štátnej korupcii“, ktorá sa meria „v miliónoch, nie tisícoch“.

4. (C) Generálny prokurátor kritizoval Harabina za to, že sa snažil zmeniť súčasný Trestný zákon pod zámienkou, že ten obsahuje „nedemokratické“ prvky, aby oslabil viaceré nástroje prokurátorov, vrátane tajných operácií, „korunných“ svedkov a odposluchov. Harabin sa tiež snaží znížiť tresty odňatia slobody pre opakovaných, sériových páchateľov a obmedziť trvanie vyšetrovaní v určitých prípadoch na šesť mesiacov. Trnka poznamenal, že jeho šiesti prokurátori sú schopní, ale ohromení pracovnou záťažou.

5. (C) Vyjadruje poľutovanie nad tým, že Parlament zamietol jeho návrh na zväčšenia mandátu Špeciálneho súdu zaoberať sa organizovaným zločinom. (Poznámka: Špeciálny súd sa zaoberá údajmi o organizovanej trestnej činnosti v prípade niektorých trestných činov, ale nie s organizovaným zločinom, per se). Trnka vo svojom hodnotení Ústavného súdu strašil, že jeho rozhodnutie nemusí byť priaznivé vzhľadom na to, že len traja sudcovia Ústavného súdu majú skúsenosti s trestným právom a niektorí sudcovia nemajú žiadne súdne ani prokurátorské skúsenosti. Trnka vravel, že niekoľko prokurátorov a predseda Špeciálneho súdu sa práve vrátili z IV programu v USA, a preto požiadal o ďalšie vzdelávanie/výmeny slovenských prokurátorov. Uviedol tiež potrebu posilniť technické možnosti.

Hedviga Malinová
———————–

6. (C) V reakcii na žiadosť Chargého o aktualizáciu prípadu Hedvigy Malinovej Trnka povedal, že je to nešťastné, napríklad že “banálny” prípad bol spolitizovaný. Táto politizácia vyvolala pochybnosti o pôvodnom vyšetrovaní, a preto Trnka pridelil úplne nový tím na preskúmanie prípadu. Vyšetrovanie, ktoré sa najviac sústreďovalo na konanie a vyhlásenia Malinovej, je podľa Trnku ukončené. Povedal, že čaká len na správu z lekárskej fakulty. (Komentár: Trnka ďalej nešpecifikoval, ale vyvodzujeme, že výbor lekárov bol požiadaný, aby prehodnotil početné zdravotné záznamy týkajúce sa zranení Malinovej.)

7. (C) Trnka naraz chválil a kritizoval Malinovej advokáta Romana Kvasnicu a tvrdil, že hoci je vynikajúcim advokátom, využil médiá ako nástroj na svoju obranu. Trnka – vo výčte udalostí, ktorý sa výrazne líši od Kvasnicovho – tvrdí, že to bola Kvasnica, ktorý prostredníctvom tlače podal žiadosť, aby Malinová a dvaja podozriví útočníci vykonali test na detektore lži. Malinová “žiadosť” o vykonanie testu v zahraničí však bola pre vládu neprijateľná. Trnka povedal, že to musí urobiť na Slovensku, hoci by umožnil prítomnosť zahraničných expertov. (Aktualizácia: Dňa 11. decembra sa veľvyslanectvo dozvedelo, že Generálna prokuratúra zaslala Malinovej list 10. decembra, v ktorom informovala, že americký “expert” súhlasil, že príde na Slovensko, aby na nej vykonal test na detektore lži.)

8. (C) Trnka tiež uviedol, že výsledky testu detektora lži, ktoré uskutočnili dvaja podozriví, naznačujú, že s incidentom nemali nič spoločné. Trnka dospel k záveru, že by preto nezačal trestné stíhanie proti nim dvom. Ak by sa Malinová podrobila skúške na Slovensku a ktorá by ukázala, že hovorí pravdu, z obvinení by upustil, aj keď podľa Trnku pretrvávajú nezrovnalosti v aspektoch jej výpovede a fyzických dôkazov, ktoré to spochybňujú.

Roháč – prípadová štúdia?
———————————

9. (C) Chargé sa tiež pýtal na nedávne zatknutie hľadanej postavy z podsvetia Jozefa Roháča v Prahe. Predpokladá sa, že Slovák Roháč spáchal na Slovensku, v Českej republike a v Maďarsku rôzne závažné trestné činy vrátane vraždy. České súdy sa dohodli, že vydajú Roháča do Maďarska, a Chargé sa opýtal, či by sa slovenskí vyšetrovatelia zúčastnili na vyšetrovaní, keďže Roháč je podozrivý z vraždy Roberta Remiáša z roku 1996, človeka zachyteného v únose syna vtedajšieho prezidenta SR Kováča v roku 1995. Aj keď sa Trnka nezmieňoval o prípade Remiáša, charakterizoval Roháča ako najhoršieho (najnebezpečnejšieho, najefektívnejšieho) slovenského mafióza a povedal nám, že slovenskí vyšetrovatelia už boli zapojení do vyšetrovania.

10. (C) Hoci vyšetrovanie Remiášovho prípadu pokračovalo (s prestávkami) od roku 1990, túto jeseň sa zastavilo. Tlačová hovorkyňa Krajského prokurátora v Bratislave informovala tlač 30. septembra, že, jednoducho povedané, „všetky známe dôkazy v prípade Remiáša boli vyčerpané a nemôžeme povedať, že by to spáchal konkrétny človek. Ak budú nové skutočnosti, ktoré môžu umožniť pokračovanie vyšetrovania, vyšetrovanie bude obnovené“.

11. (C) Komentár a záver. Trnka sa jednoznačne snažil sprostredkovať obraz oddaného štátneho zamestnanca, ktorý robí to najlepšie, čo vie v ťažkej práci, a to napriek zasahovaniu a nekompetentným politikom. Sme presvedčení, že v tom je istý kus pravdy. Ale Trnkov pokus obmedziť nezávislosť špeciálneho prokurátora (septel); jeho nevysvetliteľné výroky týkajúce sa zákonnosti toho, čo sa javí ako zjavne nezákonná a skorumpovaná dohoda o výstavbe skládky uprostred mesta (septel), a jeho spojenie s pochybným podnikateľom Mariánom Kočnerom, ktorý má väzby na prípad Malinovej aj na škandál okolo skládky – nastoľujú otázky o jeho nezávislosti a úsudku. Jednou z najväčších verejných dilem Trnku je prípad Malinovej. Keďže premiér Fico a minister vnútra Kaliňák verejne obvinili Malinovú z toho, že tento útok si vymyslela, bol by pod veľkým tlakom, ak by predsedal akémukoľvek uzneseniu, ktoré by bolo v priamom rozpore s týmito vyhláseniami.

12. (C) Odhliadnuc od Trnku, veľvyslanectvo v Bratislave verí, že je nesmierne dôležité podporovať tam, kde je to možné, poctivých prokurátorov a sudcov a oslovíme washingtonské agentúry so špecifickými požiadavkami týkajúcimi sa odbornej prípravy. Jedna myšlienka, ktorá prichádza na myseľ, je etická príprava sudcov alebo seminár, ktorý právnici ministerstva spravodlivosti nedávno uskutočnili v Rige o dôležitosti vyjednávania o žalobách. Aj keď podpora USAID a OPDAT pre programy právneho štátu sa od vstupu Slovenska do EÚ vyparila, inštitúcie EÚ nenaplnili to, čo sa javí ako rastúca potreba, t. j. zachovanie a posilnenie sektorov súdnictva a presadzovania práva na Slovensku. Medzičasom by mohlo byť prínosom obnovené poskytovanie expertízy v USA a väčšia spolupráca.
Eddins

Utajil: Keith A. Eddins, chargé d’affaires

Zhrnutie
——–

1. (SBÚ) Dopady konsolidácie súdnej moci pod Štefanom Harabinom môžeme vidieť v niektorých administratívnych rozhodnutiach o povýšeniach zamestnancov, zverejňovaní údajov a pri súdnych rozhodnutiach v občianskoprávnych prípadoch. Táto depeša označuje špecifické prípady každého z týchto troch fenoménov. Slavomír Cimerman, okresný sudca s problematickou minulosťou s dobre podloženými obvineniami z trestnej činnosti, bol vymenovaný za predsedu okresného súdu, na ktorom doteraz pôsobil, zatiaľ čo jeho súper vo výberovom konaní bol podrobený veľmi otáznemu disciplinárnemu konaniu. Dve nedávne administratívne rozhodnutia uštedrili ranu transparentnosti súdnych pojednávaní: zaviazanie k mlčanlivosti ústavných sudcov a odobratie všetkých podstatných detailov z verejných záznamov pojednávaní Súdnej rady. Nakoniec, jeden dôležitý prípad týkajúci sa vlastníckych práv bol vyriešený spôsobom, po ktorom právni analytici rozmýšľali, či vôbec v budúcnosti budú právne predpisy použité pri verdiktoch súdov. Spoločník v manažérskej pozícii jednej z najväčších právnych firiem na Slovensku popísal tento stav ako “privatizáciu súdnictva na Slovensku”, v ktorom sa súdne pojednávania stali súťažou medzi zainteresovanými stranami. Koniec zhrnutia.

Hlboká politizácia
——————-

2. (SBÚ) Ako už bolo predtým spomenuté, slovenské súdnictvo je v strede procesu hlbokej politizácie. Vzostup Štefana Harabina z ministra spravodlivosti na predsedu Najvyššieho súdu, zneužívanie disciplinárnych konaní proti sudcom a výmena kompetentných, nezávisle zmýšľajúcich sudcov za “politické prostitútky” má znepokojujúci dopad na manažment a rozhodnutia vychádzajúce zo slovenských súdov. Táto depeša sa sústredí na konkrétne príklady nedávnych administratívnych a právnych rozhodnutí prichádzajúcich z legislatívy pod novým režimom.

Otázne povýšenia a odvolania
——————————

3. (SBÚ) Medzi množstvom otáznych povýšení a odvolaní je prípad sudcu Slavomíra Cimermana určite najvýraznejší. Cimerman bol menovaný za predsedu Okresného súdu Veľký Krtíš napriek niekoľkým disciplinárnym konaniam, ktoré sa proti nemu viedli za posledných 10 rokov a tesne sa vyhol trestnému stíhaniu. Podľa policajných správ bol Cimerman podozrivý z falšovania dokumentov v niekoľkých prípadoch týkajúcich sa dedičského konania, v jednom prípade šlo o pridanie textu do súdneho dokumentu po jeho riadnom podpísaní. V každom z týchto prípadov bol majetok právne zverený do rúk žiadateľa namiesto osôb menovaných v záveti. Podľa správ sa počas rovnakej doby výrazne zvýšila hodnota Cimermanovho majetku. Mohol si dovoliť zahraničné dovolenky, kúpy nových áut (vrátane Audi A8) a nových domov (s tenisovými kurtami), toto všetko zo sudcovského platu v hodnote 430 EUR mesačne. V roku 2000 jeho 23 kolegov podpísalo petíciu proti jeho zvoleniu za predsedu okresného súdu z obáv nad jeho “morálnymi a profesionálnymi kvalitami”.

4. (SBÚ) Polícia a vyšetrovatelia nakoniec začali vyšetrovanie a prípad sa dostal až na Ústavný súd, ktorý musí schváliť trestné stíhanie proti sudcom aktuálne vo funkcii. Po niekoľkých rokoch vyšetrovania Ústavný súd v roku 2007 zrušil trestné stíhanie Cimermana citujúc zákon o nemožnosti stíhania sudcov na základe ich vlastných ‘rozhodnutí’. Tento zákon slúži na ochranu pred zásahom exekutívy voči legitímnemu rozhodovaniu sudcov a Ústavný súd v minulosti povolil trestné stíhanie sudcov, ktorí zneužili svoje právomoci. Avšak pri Cimermanovom prípade neboli žiadne správy o zasahovaní vládnej moci a v právnych kruhoch sa všeobecne predpokladá, že súd intervenoval na základe žiadosti Harabina, vtedy na poste ministra spravodlivosti.

5. (SBÚ) Výrazný rolu v Cimermanovom oslobodení z trestného stíhania a  pri jeho povýšení hral Milan Ľalík, podpredseda Ústavného súdu a kľúčová postava v sieti sudcov, ktorí sú vnímaní, že aktívne pomáhajú Harabinovi pri konsolidácii moci v súdnictve. Ľalík podporoval skoršie Cimermanove povýšenia (vrátane dočasného preloženia na Najvyšší súd počas jeho suspendácie) a nakoniec ho nominoval na hlavu Okresného súdu Veľký Krtíš.

6. (SBÚ) Zaujímavým faktom je, že Cimermanov potenciálny nepriateľ a bývalý predseda Okresného súdu Veľký Krtíš, sudca Milan Ružička, bol nedávno suspendovaný disciplinárnym výborom (suspendovanie v tomto prípade znamená zníženie platu o dve tretiny a zákaz vstupu do súdnej budovy). Ružička sa roky snažil Cimermana odstrániť zo súdu na základe sťažností obetí jeho neslávne známych rozsudkov. Čo bol dôvod suspendovania Ružičku? Údajné prieťahy v súdnych konaniach, čo mnohí pozorovatelia označili ako nedostatočný dôvod odvolania. Ružička je jeden z troch sudcov, všetko hlasných kritikov Harabina, ktorí boli disciplinárne potrestaní kôli prieťahom v konaniach; ostatné prípady prieťahov rovnakej dĺžky boli riešené len pokarhaniami, ak vôbec.
Na otázky platnosti právnej podstaty Ružičkovho odvolania sa navyše vyskytli vierohodné obvinenia, že časť dôkazov voči nemu bola vymyslená.

Zhoršovanie prístupu k súdnym informáciám
———————————————–

7. (U) Zodpovedanie sa slovenských súdov voči verejnosti je už bez tak problematické kvôli slabej vymožiteľnosti prístupu k súdnym rozhodnutiam. Súdy často zamietajú žiadosti verejnosti o detailoch jednotlivých súdnych rozhodnutí a ako dôvod udávajú fakt, že len zúčastnené strany majú právo na túto informáciu. Ďalší súbor nedávnych rozhodnutí ešte výraznejšie obmedzil verejnú dostupnosť informácií o súdnych pojednávaniach.

8. (U) Dve z najvyšších slovenských súdnych inštitúcii (Najvyšší a Ústavný súd) nedávno zmenili process prístupu k informáciám, čím ešte viac obmedzili prístup verejnosti. Ústavný súd prevzal nový súbor pravidiel, ktoré zakazujú sudcom a zamestnancom súdu podávať tretím stranám akékoľvek informácie, vyjadrenia, komentáre, názory, hodnotenia, alebo analýzy v hocijakej forme a k ľubovoľnému problému (teda reštrikcia platí nielen na komentáre k jednotlivým prípadom, ale k všetkým súdnym komentárom). Predseda a podpredseda Ústavného súdu si rezervovali právo na verejné vyjadrenie výhradne pre seba. Média výrazne kritizovali nové pravidlá, hovorili o nich ako o neústavných a nekonzistentných s pretrvávajúcimi štandardami v rámci EÚ, kde majú sudcovia možnosť voľne poskytovať informácie o procesnom fungovaní súdu vo všeobecnosti a dokonca aj o jednotlivých súdnych rozhodnutiach.

9. (SBÚ) Podobné zníženie dostupnosti informácií bolo zaznamenané aj v Súdnej rade, teda orgánu, ktorý vymenúva, povyšuje a má právomoc začať disciplinárne konanie voči sudcom a rozhoduje v procedurálnych otázkach. Zápisnice stretnutí Súdnej rady dostupné na internete sú jediným verejne prístupným zdrojom informácií o rokovaniach. Odkedy sa Harabin stal predsedom Rady (keďže je zvoleným predsedom Najvyššieho súdu), sa štruktúra zápsiníc dramaticky zmenila. Namiesto zhrnutia z deliberácií spolu s výrokmi a názormi členov rady teraz obsahujú iba výsledky diskusií a žiaden náhľad do argumentácie jednotlivých členov.

Zvláštne rozhodnutie ohľadom vody
—————————

10. Nedávny korporátny prípad ilustruje právnu nepredvídateľnosť rozhodnutí slovenských súdov ako aj rušivé osobné prepojenia, z ktorých sa dá odhadnúť logika takýchto rozhodnutí. Libor Jašík, večne spomínaný na neoficiálnych zoznamoch ako jeden z lídrov slovenského podsvetia, nedávno vyhral prípad s problémovou spoločnosťou Mitická. Jakšíkova firma Mineral Invod si zobrala bankový úver na 830 000 Eur v polovici 90. – tych rokov na naštartovanie fabriky na spracovanie a balenie minerálnej vody. Spoločnosť Mineral Invod nikdy podnik nespojazdnila, nakoniec stratila zdroj vody aj okolostojace nehnuteľnosti v súdnom konaní ešte v polovici 90.- tych rokov. Firma bola zrušená a úver nebol nikdy splatený.

11. V roku 2000 Jašík vyhlásil, že doklady, ktoré rušili firmu pred piatimi rokmi, neboli riadne doručené a žiadal obnovenie svojej firmy. Tejto žiadosti súd v roku 2001 vyhovel a toto rozhodnutie vstúpilo do platnosti v roku 2004, kým Jašík žiadal navrátenie reálneho majetku Mineral Invod. Táto žiadosť bola skomplikovaná faktom, že územie zdroja medzičasom získala iná firma (Slovintegra, ktorú vlastnil Slavomír Hatina) a ktorá investovala desiatky miliónov eur do budov a iného fixného kapitálu.

12. Minulý rok bol však tento pozemok postúpený spoločnosti Mineral Invod bez kompenzácie pôvodným majiteľom Slovintegra. V októbri tohto roka (2009) súdy spoločnosti Mineral Invod prisúdili aj nové budovy firmy Slovintegra a to znova bez akejkoľvek kompenzácie. Čo sa týka dlhu, premlčiavacia doba už ubehla a Jakšíkova firma nemá žiadnu právnu zodpovednosť.

13. Viaceré aspekty prípadu Mitická mätú právnych expertov. Po prvé, obnovenie rozpustenej firmy je bezprecedentné. Zvyčajne je rozpustenie firmy konečné a rozpustený subjekt nemá možnosť znovu získať právnu subjektivitu. Ešte mätúcejšie je rozhodnutie súdu vrátiť obnovenej firme späť svoj majetok, bez ohľadu na kompenzácie pre tých, ktorí v medzičase majetky vlastnili. To sa týka o to viac kapitálových vkladov, ktoré nikdy Mineral Invod nepatrili.

14. Obe strany sporu majú vplyvné politické konexie, ale tieto konexie sa javia pádnejšie a podozrivejšie na Jašíkovej strane. Marián Košut, ktorý reprezentoval Jašíkovu firmu, je starým priateľom Harabina a pracoval ako riaditeľ Harabinovho sekretariátu na Ministerstve spravodlivosti. Čo sa týka samotných Jakšíkovcov, tí sú vyšetrovaní tu i v Spojených Štátoch. Na dôvažok podozrení z prepojenia s mafiou sa o nich vie, že majú vzťahy s mnohými členmi strany SMER.

15. Výsledkom týchto konexií je, že Jašíkovci nedávno získali prenájom na 9 rokov a 11 mesiacov na lukratívnu bratislavskú reštauráciu (ktorá sa nachádza na mestskom pozemku) za nominálnu sumu 3 333 Eur. Keď sa člen mestkého zastupiteľstva sťažoval, že toto rozhodnutie nebolo konzultované na pôde mestského zastupiteľstva, dostal výhražný telefonát a jeho auto bolo podpálené nasledujúci deň (polícia tento incident stále vyšetruje).

Komentár
———

Doteraz sa konsolidácia súdnej moci pod Harabinom znepokojovala iba úzke kruhy slovenskej spoločnosti: médiá, politických analytikov a neziskové organizácie, ktoré sledujú záležitosti týkajúce sa súdnej moci a vládnutia. Teraz sme svedkami hlbokého znepokojenia v širších kruhoch súdnej moci, ako ukázala petícia z minulého mesiaca voči „atmosfére strachu“ v súdnictve, ktorú podpísalo viac ako 100 sudcov. Výsledky Harabinovho zmocnenia sa súdnictva sú stále jasnejšie: netransparentnejšie a autoritárske súdnictvo (založené na už bez tak netransparentnej a autoritárskej báze). Rastie presvedčenie, že súdnictvo rozhoduje v prospech tých, ktorí sú ochotní podriadiť sa lídrovi a trestá tých, ktorí ochotní nie sú a vydáva nepredvídateľné – niekedy neznesiteľné – rozsudky. Vzhľadom na nezávislosť súdnictva je ťažké odhadnúť, čo by mohlo obrátiť alebo aspoň spomaliť súčasný trend.

17. Nedávny rozhovor s prominentnou americkou právnou kanceláriou sídliacou na Slovensku dokumentuje rozsah problému. Senior partneri, ktorí sú dlhé roky právnikmi na Slovensku i v zahraničí, charakterizovali, čo sa deje, ako „privatizáciu súdnictva na Slovensku“. Jeden partner povedal, že sme svedkami „úplného zanechania hľadania pravdy“ v slovenských súdnych sieňach, zanechávajúc iba vojnu finančných záujmov, ktoré súperia a zdvíhajú cenu – finančnú cenu – priaznivého rozsudku. Pred šiestimi mesiacmi bola táto kancelária len málo znepokojená Harabinovými krokmi v súdnictve a len zopár ľudí pochybovalo o férovosti rozsudkov, dnes to už neplatí. Dnes sa táto kancelária snaží, aby žiaden z jej klientov nemal nič súdené pred slovenskými súdmi.

EDDINS

Update prípadu Hedvigy Malinovej: Ostávajú zásadné otázky

Utajené: Keith Eddinsom, z dôvodov 1.4 b a d

1. (C) Zhrnutie: Nedávno sme navštívili advokátsku kanceláriu Romana Kvasnicu (dôverná informácia), uznávaného slovenského právnika, ktorý v súčasnosti zastupuje Hedvigu Malinovú, etnicko-maďarskú Slovenku, ktorá tvrdí, že bola napadnutá, čo pôvodne považovala za rasovo (etnicky) motivovaný trestný čin z nenávisti v auguste 2006 (reftels). Kvasnica podrobne popísal jeho a jej popis o útoku a chybách v slovenskom vyšetrovaní. Tiež tvrdil, že vysoko postavení politici sú zapojení v prípade a špekuluje o tom, kto usporiadal útok a prečo. Koniec zhrnutia.

Pozadie
———-

2. (U) Hedvigu Malinovú napadli dvaja slovenskí muži 25. augusta 2006, na ceste k skúške z maďarčiny na Nitrianskej univerzite. Na skúšku bolo pridelených desať študentov, z toho deväť žien. Podľa Malinovej svedectva ju dvaja muži vtiahli do kríkov a začali ju biť po tom, čo sa jej opýtali, kam ide a povedala “na skúšku”. Podľa Malinovej počas útoku páchatelia stále opakovali: “Na Slovensku hovoríme po slovensky” a napísali na zadnú stranu jej šiat, “Maďari na druhú stranu Dunaja! Slovensko bez škodcov!” Útočníci nemali na sebe masky alebo nepokúšali sa zamaskovať. Po útoku tak bola schopná poskytnúť podrobný opis oboch mužov polícii.

Vyšetrovanie
——————
3. (SBU) Po útoku 25. augusta sa Malinová vydala na univerzitu v zlom stave; s pomocou príslušných učiteľov potom odišla do nemocnice, kde jej lekári vyšetrili zranenia a potom na políciu, aby podala podnet. Podľa Kvasnicu napriek tomu, že Malinová dokázala poskytnúť presné popisy svojich útočníkov, polícia po nich nikdy nezačala pátrať ani sa nepýtala žiadnych potenciálnych páchateľov. Po tom, čo v lete 2007 mladík z Nitry povedal polícii a tlači, že vedel, kto zaútočil na Malinovú, bol fyzicky napadnutý niekoľkými mladými mužmi. Podľa Kvasnicu údajný svedok nebol formálne vypočutý políciou, ale bol nimi varovaný, že ak bude trvať na svojom príbehu, môže byť stíhaný za nepravdivé vyhlásenia. Polícia však za to viackrát spochybnila Malinovú, najmä s pýtala na jej vzťahy s politikmi na vysokej úrovni v SMK. (Poznámka: Politici SMK a maďarský premiér Gyurcsany okamžite incident odsúdili a požiadali o rýchle a dôkladné vyšetrovanie. Koniec poznámky.) 11. septembra 2006 polícia náhle ukončila vyšetrovanie trestného činu a uviedla, že Malinová klamala o udalostiach z 25. augusta.

Premiér
———

4. (C) 12. septembra 2006 usporiadali premiér Fico a minister vnútra Kaliňák veľmi netradičnú tlačovú konferenciu, v ktorej tvrdili, že Hedviga Malinová o útoku klamala a že incident sa nikdy nestal (reftel A). Kvasnica povedal PolOffsovi, že sa v tomto momente začal zaujímať o tento prípad, pretože bolo veľmi nezvyčajné, že sa takí vysokopostavení úradníci vyjadrili k prípadu, ktorý nebol oficiálne uzavretý. Hoci polícia ukončila predbežné vyšetrovanie 11. septembra, podľa slovenského práva má poškodená osoba lehotu troch dní na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu a práve v tomto odvolacom období vystúpili Fico a Kalinak.

Klame?
———

5. (C) Po Ficovej tlačovej konferencii oslovili Kvasnicu členovia SMK a bývalý právnik Malinovej, ktorý ho požiadal, aby prípad prevzal. Kvasnica súhlasil, že sa s ňou stretne, ale povedal im, že musí byť spokojný, že hovorí pravdu predtým, než sa dohodne na jej zastupovaní. Povedal tiež vedúcim predstaviteľom SMK, že súhlasí len s podmienkou, že sa od prípadu dištancujú tak, aby nebol ďalej spolitizovaný. Kvasnica povedal, že strávil hodiny a pýtal sa Malinovej na útok a bol presvedčený, že neklamala. Ukázala mu modriny a prejavila známky ťažkej emocionálnej traumy. Malinová začala psychologické poradenstvo s Dr. Jozefom Haztom, prezidentom Slovenskej psychiatrickej asociácie, ktorý tiež povedal PolOffs, že verí, že vyhlásenia Malinovej sú pravdivé. V novembri 2006 Kvasnica a Malinová cestovali samostatne do Izraela na nezávislú skúšku polygrafu. Výsledky ukázali, že Malinová neklamala a Kvasnica ju odvtedy reprezentuje.

Prípad
———

6. (C) V novembri 2006 dvaja muži, Juraj Kubla a Peter Korček, podali obvinenia proti Hedvige Malinovej za falošné svedectvo a polícia začala vyšetrovanie. V máji 2007 bola Malinová formálne obvinená z krivej prísahy. Kubla spáchal v máji 2007 samovraždu. Kvasnica povedal, že Korček v tom čase pracoval v kancelárii slovenského poslanca Petra Gaburu (teraz nezávislého, predtým z Kresťansko-demokratického hnutia). Gaburovi radí Peter Tóth, bývalý zamestnanec Slovenskej spravodajskej služby; Igor Cibula, bývalý riaditeľ špionáže v Slovenskej informačnej službe v rokoch 1993-1995; a Zuzana Trnková, manželka generálneho prokurátora. Kvasnica verí, že Cibula, ktorý je pravdepodobne stále aktívny v spravodajských kruhoch, zohral úlohu pri plánovaní útoku na Malinovú.

7. (C) Kvasnica sa podelil s oficiálnym dokumentom polície zo 14. mája 2007, v ktorom je Hedviga Malinová formálne obvinená z falošného svedectva a priestupku falošnej prísahy. Dokument je nejasný a nemá žiadne konkrétne podrobnosti o tom, ako polícia vie, čo bolo skreslené. V súčasnosti sa Hedviga Malinová proti tomuto zisteniu odvolala a je odhodlaná očistiť svoje meno. Tiež podala žalobu na Európsky súd pre ľudské práva proti vláde Slovenska za „neľudské a ponižujúce zaobchádzanie slovenskými vyšetrovacími orgánmi“, o ktorej sa ešte nerozhodlo.

8. (C) Kvasnica uviedol, že ho oslovil v júli 2008 Marián Kočner, podnikateľ, ktorý je všeobecne považovaný biznismena so stykmi s podsvetím a že je blízky generálnemu prokurátorovi Trnkovi. Kočner údajne povedal, že ak Malinová verejne prizná, že klamala, jej prípad bude zmetený zo stola. Kočner povedal Kvasnicovi, že minister Kaliňák a premiér Fico sú v pasci, pretože verejne oznámili, že útok na Malinovú sa nestal a že sa z tohto prípadu nemôžu vymaniť bez toho, aby Malinová priznala vinu. Kvasnica odmietol ponuku Kočnera, ktorého ponuka sa odvtedy zmenila na oficiálnu žiadosť generálnej prokuratúry, aby sa Malinová podrobila skúške na detektore lži.

9. (C) Prípad proti Malinovej je v súčasnosti spracúvaný radou Audítorského úradu Generálnej prokuratúry, a nie kriminálnym oddelením, kde Kvasnica tvrdil, že by to malo byť. Kvasnica to tvrdí preto, že generálny prokurátor Dobroslav Trnka pôsobil v systéme vojenskej spravodlivosti so svojím poverencom v oddelení pre audity a môže osobne zasiahnuť v prípade podľa vlastného uváženia so svojim lojálnym kolegom. Na inom stretnutí námestník prokuratúry generálneho prokurátora Jozef Čentéš povedal Pol / Econ Chief, že súčasná žiadosť generálneho prokurátora, aby sa Hedviga podrobila testu na detektore lži, bola “nezrozumiteľná”, lebo výsledok týchto testov nie je podľa slovenského práva prípustný dôkaz. Čentéš nám minulý rok na jeseň povedal, že vyšetrovanie v Malinovej prípade skončí najneskôr v januári 2008, pokrčil plecami a povedal, že už nebude robiť žiadne predpovede. (Poznámka: V júni kancelária generálneho prokurátora sľúbila, že vyšetrovanie skončí v auguste.) Na konci rozhovoru, keď sme opustili jeho kanceláriu, vysvetlil, že nemôže hovoriť otvorene, pretože si myslí, že jeho kancelária bola odpočúvaná na pokyn jeho šéfa, riaditeľa trestného odboru Tibora Šumichrasta.

Kvasnicove teórie o tom, prečo k tomuto útoku došlo
—————————————————————-

10. (S) Kvasnica nám povedal, že dospel k záveru, že útok bol premyslený a nie spontánny zločin z nenávisti. Povedal, že drzosť, s akou páchatelia ukázali svoju tvár, dokazuje, že veria, že nebudú čeliť trestu. Keďže veril, že útok bol premyslený, Kvasnica vytvoril svoje vlastné teórie o tom, kto ju zorganizoval a prečo. K útoku došlo necelé dva mesiace po tom, čo premiér Fico a jeho vláda nastúpili do úradu, 4. júla 2006. Kvasnica verí, že tento prípad zneužil Cibula alebo iné hanebné elementy a skutočnosť, že Fico verejne a predčasne hovoril, aby s ním manipuloval a posilnil maďarsko-slovenské napätie. To by mohlo byť prínosom pre extrémneho nacionalistu a člena koalície Jána Slotu, ktorý o maďarskej menšine na Slovensku často hovoril a má väzby s Igorom Cibulom. Slota verejne niekoľkokrát vyhlásil, že za incidentom stoja maďarské spravodajské služby, zatiaľ čo premiér Fico, naposledy v júni, uviedol, že tento prípad používa na podkopanie jeho vlády.

11. (S) Komentár. Ako už nejaký čas bolo jasné, slovenské úrady tento prípad od začiatku manipulovali. Zdiskreditovalo to pravdepodobne nevinnú študentku a ukázalo sa, že je to ľahko zneužiteľným podráždením v už beztak nedobrých maďarsko-slovenských vzťahoch. Hedviga Malinová sa ukázala byť silnou ženou, ktorá sa odhodlala očistiť svoje meno a zároveň pokračovať v normálnom živote, ako to len bude možné (teraz je podľa Dr. Hazta manželkou a má syna a emocionálne sa má lepšie). Roman Kvasnica je etický, skúsený právnik s dlhoročnou históriou boja proti zlým postavám v slovenskej politike a podnikaní. Ale aj keby útok nebol premyslený – ako tvrdí Kvasnica – napriek tomu poskytol Slotovi vietor na protimaďarský mlyn. Veľvyslanectvo v Bratislave bude prípad naďalej pozorne sledovať a bude sa snažiť o oficiálnu aktualizáciu aj od polície a prokurátorov. Ale bez ohľadu na to, kto bol za pôvodným incidentom, dobre zdokumentované omyly orgánov činných v trestnom konaní a údajná úloha vyšších úradníkov majú znepokojujúce dôsledky na nezávislosť prokurátorov. Koniec komentára. Obsitnik

Zhrnutie: Na bratislavskú Ambasádu prišla Slovenka, ktorá popísala podrobnosti útrap, ktoré zažívala ako obeť obchodovania s ľuďmi a situáciu, ako použila falošné doklady na vstup a pobyt v Spojených štátoch amerických v rokoch 1998 až 2003. Pracovníci ambasády sa s predmetnou ženou prvýkrát rozprávali 29. decembra 2003. RSO ďalej vyšetroval jej tvrdenia 7. januára 2004. Žena potrebovala poradiť, ako sa oslobodiť z obvinenia z trestného činu krádeže v USA, aby tam mohla v budúcnosti vycestovať. Jej príbeh o tom, ako sa zo Slovenska presunula cez Európu do Spojených štátov predkladáme ako náčrt obchodovania s ľuďmi. Ďalej uvádzame informácie o organizáciách, ktoré obetiam obchodu s bielym mäsom ponúkajú pomoc či už na Slovensku, alebo v USA. Koniec zhrnutia.

Zo Slovenska do Českej republiky

2. V auguste 1997 stretlo v bratislavskej kaviarni dôverčivé sedemnásťročné dievča albánskeho muža – volal sa Tony. Tonyho poznala len niekoľko dní, keď od neho prijala ponuku vycestovať na víkend do Prahy, ČR, čo sa neskôr zmenilo na dva týždne nákupov a oddychu v jednom z najluxusnejších pražských hotelov. Počas ich pobytu jej Tony kupoval šaty a brával ju do drahých reštaurácií.

Z Českej republiky do Nemecka

3. Posledný deň ich pobytu v Prahe ju Tony zoznámil s dvomi ďalšími ženami, jednou zo Slovenska a jednou z Ukrajiny. Krátko po predstavení bolo všetkým trom ženám povedané, že sa majú zbaliť a že idú do Nemecka. Keď sa opýtala, prečo idú do Nemecka, nedostala žiadnu odpoveď, len príkaz nastúpiť do auta. V tú chvíľu mala predmetná žena pocit, že sa situácia vymkla spod kontroly a Tony zmizol. Skupinku žien do auta naložil a auto šoféroval neznámy muž. Hneď, ako boli v aute zamkol dvere a žene nebolo umožnené vystúpiť. Predpokladala, že na hraničnom priechode spala, pretože si nespomína, že by sa legitimovala nejakými dokladmi.

4. Po príchode do Duisbergu v Nemecku boli ženy odvedené do bytu, kde im únoscovia prefarbili vlasy a doniesli im nové oblečenie. Ženy boli strážené a nemali povolenie odísť z bytu okrem odchodu do súkromného klubu, kde pracovali. V tomto klube boli ženy proti svojej vôli nútené poskytovať sexuálne služby a tancovať nahé. Počas náhodného rozhovoru s majiteľom klubu spomenula, že ešte nemá 18 rokov. Po vypočutí tejto informácie prebral majiteľ klubu situáciu s jej albánskymi strážcami. Potom bola prevezená do Rotterdamu v Holandsku.
Z Nemecka do Holandska

5. Po príchode do Rotterdamu niekedy v septembri bola nútená pracovať v ďalšom klube. Podobne ako v predošlom podniku bola proti svojej vôli nútená poskytovať sexuálne služby a tancovať nahá. Uviedla, že podnik spravovala majiteľova partnerka Michele z Jamajky, z ktorej mali všetci strach. Niekoľko žien v klube pracovalo dobrovoľne, ale väčšinu tam nútili pracovať a bývať v byte v tej istej budove. V jednej spálni bolo väčšinou 4-8 žien. Boli pod neustálym dohľadom a mali zakázané opustiť budovu. Keď strážcovia neboli spokojní s ich zárobkami, ženy bili tak, aby na nich nezanechali modriny. Žena často o svojej situácii hovorila so zákazníkmi, aj keď to mali striktne zakázané.

Z Holandska do USA

V Rotterdame žila štyri mesiace, kým sa zoznámila so zákazníkom klubu, ktorý sa ponúkol, že jej pomôže ujsť. Po niekoľkých stretnutiach v klube minul Stanley, kanadský občan, približne 1000 amerických dolárov na získanie falošného belgického pasu a vodičského preukazu. Žena predpokladala, že za jej prepustenie zaplatil aj klubu vysokú sumu peňazí. Spolu odišli hlavným vchodom v polovici januára 1998 a držala sa ho, kým sa spolu nedostanú z Rotterdamu.

Život v USA

7. Do USA vstúpila v januári 1998 v Los Angeles pod falošným menom a s falošným belgickým pasom. Stanley mal v USA dve sídla a často kvôli obchodu cestoval. Žena tvrdila, že Stanley bol majetnícky a že vyžadoval, aby ho na cestách po Spojených štátoch sprevádzala. Zriedka ju nechával osamote. Fyzicky jej nebránil odísť z domu a žena neuviedla, že by ju fyzicky napádal, spomenula len „psychické týranie“. Stanley jej napríklad pripomínal, že to on ju zachránil z klubu v Rotterdame a že by mu za to mala byť vďačná.

8. Stanley ju svojim obchodným partnerom predstavoval ako svoju ženu, ďalších priateľov nemali. Počas života v USA sa skontaktovala so svojou rodinou na Slovensku, ktorá po nej spustila pátranie Interpolu a neskôr ju navštívila jej sestra a jej synovec. Podľa experta na obchodovanie s ľuďmi z Medzinárodného úradu pre migráciu (IOM) mala žena so Stanleym dobrý život, kým si neuvedomila, že ju nevezme domov a že sama nemá žiadne zákonné práva.

Návrat domov

9. Po približne štyroch rokoch v USA si uvedomila, že platnosť jej falošného pasu čoskoro vyprší a že bude v pasci. Pripravila si plán nechať sa chytiť pri krádeži kabelky, dúfať, že si policajné zložky všimnú jej falošný pas a že Stanleyho nejako donútia jej pomôcť sa vrátiť domov. Plán jej vyšiel a zadržali ju pre prečin krádeže. Stanley s ňou prebral, že je potrebné obnoviť jej belgický pas, inak riskujú, že ju chytí INS a deportuje na Slovensko. Zúčastnila sa prvého súdneho pojednania, ale polícii nepovedala, že používa falošné meno alebo že sa chce vrátiť na Slovensko.

10. S falošným belgickým pasom jej Stanley pomohol vrátiť sa na Slovensko, aby tam mohla získať nové doklady s pravým menom. Cestovali zo Spojených štátov do Mexico City, Paríža, Prahy, odtiaľ potom do Bratislavy. Tento odchod z USA sa udial ešte pred jej súdnym pojednaním. V septembri 2003 zostali na prvých pár dní v Bratislave v hoteli. V tom čase povedala Stanleymu, že sa s ním nechce vrátiť do USA. O niekoľko dní Stanley sám opustil Slovensko, ona sa však teraz bojí, že sa po ňu vráti. Stanley je momentálne pracovne v Bangkoku, žena uviedla dohady, že je možné, že sa pokúsi obchodovať s inou neplnoletou osobou.

Informácie o pozadí veci

11. Žena pochádza z majetnej politickej rodiny na Slovensku a hovorí vynikajúco anglicky. Bála sa deportácie alebo negatívnej publicity z jej zážitkov kvôli vplyvnej pozícii jej rodiny na Slovensku. Momentálne si v Bratislave dokončuje strednú školu, popri tom pracuje ako učiteľka angličtiny a prekladá pre slovenskú políciu. Povedala RSO, že chce pred súdnym systémom USA očistiť svoje meno. Cítila sa kvôli krádeži kabelky previnilo a chcela mať v budúcnosti umožnené cestovať do Spojených štátov.

Komentár

12. Post tento príbeh uvádza so zámerom pomôcť objasniť operačné postupy a taktiku obchodníkov s bielym mäsom. Post predmetnú ženu nasmeroval za jednotkou pre obchod s bielym mäsom na centrále polície a do NGO, ani jednu z týchto zložiek žena nepoznala. Ponúkla sa, že bude svoju skúsenosť dobrovoľnícky zdieľať v diskusných skupinách, ktoré pre mladé ženy organizuje Medzinárodný úrad pre migráciu (IOM). Post jej poradil, aby si kvôli obvineniu v USA držala právnika. Okrem toho jej poskytol adresy niektorých organizácií pre pomoc obetiam obchodu s bielym mäsom na Floride, ktoré by jej mohli poskytnúť ďalšie poradenstvo v právnych otázkach.

THAYER

Predmet: medzinárodná veľrybárska komisia

1. Politický zástupca ambasády doručil demarš na odkazovaný telegram Henriete Baloghovej zo sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny na ministerstve životného prostredia (MŽP). Baloghová nedávno prevzala portfólio a nemohla sa okamžite vyjadriť k možnosti členstva Slovenska v Medzinárodnej veľrybárskej komisii (International Whale Commission – IWC). Neskôr poznamenala, že dokumentácia k podpore členstva sa čoskoro dostane do schvaľovacieho procesu v rámci ministerstiev, obávala sa však, že vysoké ročné poplatky odradia vládu od schválenia. Slovenská republika v minulosti vyjadrila záujem o členstvo v IWC, od minulého roka však schvaľovací proces stál a žiadne nové vplyvy ho neposunuli ďalej. Kvôli tomuto odkladu je vysoko nepravdepodobné, že by sa Slovensko stalo členom ešte pred tohtoročným stretnutím v meste Sorrento.

2. Pracovník sekcie špecializované organizácie systému OSN na Ministerstve zahraničných vecí, ktorá taktiež ovplyvňuje medzinárodnú environmentálnu politiku, uviedol, že v druhom marcovom týždni sa pracovníci ministerstva stretnú s organizáciou Greenpeace. Minuloročný regionálny dosah organizácie Greenpeace bol v Strednej Európe veľmi efektívny a jej členovia sa často stretávali so zástupcami ministerstiev. Ich aktivity však pritiahli pozornosť členov IWC, ktorí hlasujú za návrat ku komerčnému lovu veľrýb. Vedúci pracovníci na MZVuviedli, že pracovníci japonskej ambasády minulý rok aktívne lobovali proti tomu, aby sa Slovensko pridalo do IWC.

THAYER

06BRATISLAVA946
7. 12. 2006, 08:16
ODTAJNENÉ / LEN NA ÚRADNÉ ÚČELYY
PREDMET: ČO TU MUSÍTE VYVIESŤ, ABY VÁS VYHODILI?
1. (U) Zhrnutie. Slovenská ministerka práce a sociálnych vecí je zaneprázdnená prípravou nového zákona, ktorý má začiatkom roku 2007 prebudovať zákonník práce. Podnikatelia sú spokojní so súčasnou právnou úpravou a obávajú sa prichádzajúcich zmien, najmä keďže pripravovateľka návrhu, štátna tajomníčka MPSVaR Emília Kršíková, je považovaná za silne pro-zamestnaneckú, a vo všeobecnosti za tvrdohlavú. Kršíková nikomu neprezradila svoje plány, ani len najvyšším členom jej vlastnej strany (Smer) a nestretáva sa s kľúčovými dotknutými stranami. Očakávané zmeny sa dotknú najmä domácich podnikateľov, ale poštípu aj amerických investorov, keďže Slovensko harmonizuje svoj zákonník práce s európskym právom. Veľvyslanectvo zasahuje tak, že koordinuje dialóg medzi podnikateľmi a MPSVaR ohľadom navrhovaných zmien.
Stručné pozadie
—————-
2. (U) Obidve posledné slovenské vládne koalície dramaticky zmenili zákonník práce. V roku 2001, napriek prítomnosti prevažne stredovo-pravicovej koalície vedenej SDKÚ, pro-zamestnanecké hlasy vo vláde dokázali presadiť zmeny, ktoré posilnili postavenie odborov. Okrem iných zmien sa stanovil maximálny pracovný čas na 40 hodín a zamestnávatelia museli získať súhlas odborov na prepustenie zamestnancov. V roku 2003 nová jednotne stredovo-pravicová vládna koalícia uzákonila revidovaný zákonník práce, ktorý silne uprednostňoval záujmy podnikateľov. Nový zákon okrem iného predĺžil pracovný týždeň na 48 hodín, dramaticky zliberalizoval pravidlá o zamestnávaní a prepúšťaní, povolil uzatváranie zmlúv na dobu neurčitú bez sociálneho zabezpečenia a obmedzil odstupné. Odborom ostalo právo na kolektívne vyjednávanie, stratili však všetky mechanizmy na presadenie svojho vplyvu v tomto procese.
Smer zamestnancov, Smer podnikateľov
————————-
3. (SBU) Od novej vlády sa očakávajú ďalšie zmeny, keďže strana predsedu vlády R=Oberta Fica Smer navonok vystupuje ako pro-zamestnanecká a má podporu Konfederácie odborových zväzov (KOZ). Aby predseda vlády uspokojil odbory, obsadil Ministerstvo práce horlivými kritikmi reformy zákonníka práce z roku 2003, vrátane ministerky Viery Tomanovej a štátnej tajomníčky Emílie Kršíkovej, členiek Smeru. Ficove sľuby odborom však boli vždy neurčité a predseda vlády sa radil najmä s podnikateľským krídlom svojej strany, napríklad s finančníkom Jurajom Širokým. (5. decembra sa Fico stretol s prezidentom KOZ Eugenom Škultétym prvýkrát od júnových volieb.) Väčšina členov koalície však nemá veľký záujem na zvýšení práv zamestnancov. Predošlý týždeň nám štátni tajomníci Ministerstva financií a hospodárstva, dosadení Smerom a HZDS, povedali, že by nesúhlasili so žiadnymi podstatnými zmenami v Zákonníku práce. Na oplátku Tomanová a Kršíková uznali, že aj vo vláde vedenej Smerom majú iba obmedzené množstvo spojencov a sú veľmi tajnostkárske ohľadom nadchádzajúcich legislatívnych zmien. Všetky záujmové skupiny sú z prípravy vynechané, dokonca aj odbory. Napríklad, keď Tomanovej poradca, poslanec Róbert Madej, začiatkom tohto mesiaca predložil návrh na zmeny v systéme sociálneho poistenia, KOZ vopred nebola upovedomená a s návrhom nesúhlasila.
Zhrnutie návrhu
———————-
4. (SBU) Kvôli nedostatku informácií z primárnych zdrojov sa o obsahu nadchádzajúcich zmien v pracovnoprávnej legislatíve iba špekuluje. Na základe rozhovorov s predstaviteľmi podnikateľov, odborov, poslancami Smeru a strednými úradníkmi MPSVaR sa zdá, že je všeobecná zhoda na tom, aké podstatné zmeny majú byť zavedené začiatkom roku 2007. Obsahujú nasledovné:
– Podnikatelia nebudú môcť zamestnávať dlhodobých zamestnancov ako živnostníkov. Zákonník práce z roku 2003 umožňuje zamestnávateľom vyžadovať od mnohých skupín zamestnancov, aby získali živnostenské oprávnenie a pracovali ako zmluvní partneri, čo podnikateľom umožňuje úplne sa vyhnúť plateniu vysokých odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Podnikateľské združenia tvrdia, že súčasný zákon prináša nielen väčšiu flexibilitu, ale aj vyššie mzdy, v dôsledku zníženého daňového zaťaženia. Odbory tvrdia, že systém vytvoril rastúcu skupinu pracujúcich, ktorí nemajú nárok na sociálne zabezpečenie. Sektory prevažne dotknuté touto právnou úpravou sú výstavba, lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a vzdelávanie – všetky obsadené domácimi podnikateľmi. Aj keď sú tieto praktiky na Slovensku rozšírené, zahraniční investori, ktorú sa pokúšajú prilákať talentovanú, stabilnú pracovnú silu, takéto zmluvy využívajú len zriedkavo.
– 48-hodinový pracovný týždeň bude zachovaný, ale obmedzia sa možnosti výnimiek a s skráti sa prípustná práca nadčas. Neočakáva sa, že táto zmena úplne implementuje smernicu EÚ z roku 1993, ktorá prísne vyžaduje 48-hodinový pracovný týždeň (keďže doteraz tak urobili iba Taliansko a Luxembursko), návrh zákona bude skôr pripomínať krajiny ako Nemecko, ktoré pripúšťa výnimky pre zamestnancov v pohotovostných službách, ale vo všeobecnosti dodržiava smernicu. To prináša odklon od politiky predošlej vlády, ktorá bola v súlade s britskou pozíciou, presadzujúcou čo najväčšiu flexibilitu. Prípadný dopad na amerických investorov je reálny, dnes je ho však ťažké vyhodnotiť.
– Na dosiahnutie dohody vo vyjednávacom procese v tripartite bude potrebné kolektívne vyjednávanie medzi odbormi a zamestnávateľmi. Podľa zmien z roku 2003 sú podnikatelia povinní vyjednávať s odbormi, v prípade nedosiahnutia dohody však spor môže byť predložený súdu. Súčasné pracovné právo vytvára široké možnosti pre súdy, aby v prípade štrajku rozhodli v prospech zamestnávateľov, ako to bolo pri štrajku zamestnancov železníc v roku 2003 alebo pri štrajku lekárov v roku 2006. Navrhované zmeny budú mať najväčší potenciálny dopad na podniky, v ktorých sú zamestnanci odborovo organizovaní, vrátane US Steel a troch hlavných výrobcov automobilov Volkswagen, Kia a Peugeot-Citroen. Na pracoviskách iných zahraničných investorov ako Dell alebo ATT&T nepôsobia odbory. Tieto spoločnosti majú väčšinou zamestnanecké rady, ktoré však nemajú právo na kolektívne vyjednávanie.
– Nová právna úprava zruší možnosť prepustiť zamestnancov pracujúcich na dobu určitú bez uvedenia dôvodov. Nikto však neočakáva, že by odbory znovu nadobudli právo spolurozhodovať o zamestnávaní a prepúšťaní. Nie sú ani žiadne náznaky, že by vláda zasahovala do procesu zamestnávania a prepúšťania.
– Zamestnanci na čiastočný úväzok a zamestnanci pracujúci na dobu určitú dostanú zdravotné a sociálne výhody rovnako ako zamestnanci pracujúci na plný úväzok.
Reakcie a ďalšie kroky
————————
5. (SBU) Domáce a zahraničné podnikateľské kruhy zjavne nazerajú na navrhované zmeny s obavami, aj keď v tejto otázke nevystupujú veľmi agresívne. Mnohí ani nevedia o diskutovaných zmenách. Americká obchodná komora na Slovensku sa pokúsila stretnúť s p. Tomanovou alebo p. Kršíkovou, aby zistila viac informácií, ale prijatá zatiaľ nebola. Na uľahčenie komunikácie veľvyslanec USA zorganizuje obed vo svojej rezidencii, na ktorý pozve ministerku Tomanovú a viacerých amerických podnikateľov. Počas charitatívneho podujatia, ktoré 5. decembra organizovala Komora, Tomanová a veľvyslanec Vallee krátko hovorili o tejto téme. Tomanová váhavo súhlasila, že sa v januári zúčastní na stretnutí pri obede s tematikou Zákonníka práce. Okrem toho zástupca veľvyslanca povedal štátnej tajomníčke Kršíkovej, že plán MPSVaR mať Zákonník práce podobný francúzskemu, belgickému alebo nemeckému môže podkopať kroky, pre ktoré sa Slovensko stalo tak atraktívnym pre zahraničných investorov.
VALLEE