Opozícia si zasadila vlastný gól – znova!

1. Na tlačovej konferencií 27 januára informujúcej o novej iniciatíve „Dokážeme to“ s podporou občianských aktivistov a politickej zmeny – reprezentovanej hlavne a v prvom rade podporou pre opozičnú kandidátku Ivetu Radičovú — učinil bývalý minister spravodlivosti a kresťanský demokrat Daniel Lipšic nemysliteľné. V jeho volaní po voličskej podpore pre Radičovú ako čistej kandidátky na zmenu uviedol, že bývalá vláda Mikuláša Dzurindu (ktorej súčasťou bolo aj KDH) má istý „morálny dlh“ voči voličom vzhľadom na korupčné škandály, za ktoré nikto neniesol zodpovednosť.

2. Ako príklad Lipšic uviedol jedno z najťažších obvinení voči Dzurindovej vláde: nevysvetliteľná podpora vlády od dvoch poslancov HZDS, ktorá bola pravdepodobne dôsledkom kupovania hlasov. Tieto hlasy umožnili Dzurindovej vláde, aby aj naďalej zotrvala v úrade. V dôsledku nedostatku presvedčivých dôkazov ako aj poslaneckej imunity išlo vyšetrovanie škandálu v roku 2005 do stratena.

3. Lipšicova podpora pre Radičovú – o ktorej nepochybujeme, že je autentická – mala v kontexte uznania si vlastnej viny okamžité dôsledky. Radičová sa stala ministerkou Práce,sociálnych vecí a rodiny krátko po vypuknutí škandálu a Daniel Lipšic tvrdil,že „Iveta Radičová má čistý štít a nie je spojená s žiadnymi škandálmi,ale naopak s úspechmi bývalej vlády v sociálnej oblasti.“
Premiér Fico – nespomenínajúc iných prezidentských kandidátov – samozrejme nestrácal čas v snahe poškodiť Radičovú starými kauzami. Tvrdil, že: „Radičová nemôže povedať,že má čistý štít, lebo ho nemá. Profitovala a participovala na korupcii poslancov parlamentu. Naďalej a opakovane sa jej na to budeme pýtať. A budeme sa jej pýtať aj inými spôsobmi.“

4. Radičová bola sociologičkou, kým sa pripojila k vláde Mikuláša Dzurindu ako Ministerka Práce,sociálnych vecí a rodiny v roku 2006. Bola oveľa úspešnejšia ako ostatní ministri, pretože využívala „ľudskú tvár“ aj na zložité reformy, ktoré Dzurindova vláda zaviedla. V roku 2006 sa stala členkou parlamentu a neexistuje žiadna dôveryhodná správa, že bola zapojená do korupcie alebo iného škandálu počas svojho pôsobenia vo vláde.

5. Ficove vyjadrenia „Budeme sa jej pýtať aj inými formami“ dostali úplne nový význam po vyjadrení generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý sa na tlačovej konferencií 28. januára vyjadril, že bude požadovať od Daniela Lipšica vysvetlenie jeho slov a ak objasní nové, doposiaľ nepoznané skutočnosti, potom prokuratúra začne vyšetrovanie. Premiér Róbert Fico výroky okomentoval: „Ak si niekto kupuje poslancov Národnej rady Slovenskej Republiky a otvorene to priznáva po 3 rokoch, je to niečo, čo nemá obdoby.“ Všetci súčasní lídri opozičných strán (ktoré boli súčasťou Dzurindovej vlády) reagovali na výroky Daniela Lipšica podráždene.

6. Komentár: Slovenská politická elita bola prekvapená Lipšicovým vyjadrením. Premiér Róbert Fico ako aj všetci Radičovej oponenti boli naopak veľmi potešení. Dzurindov bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Milan Ježovica sa vyjadril, že Lipšic „mal“ (zdôraznujúc, že úmyselne hovoril v minulom čase) žiarivú politickú budúcnosť. Radičová strávila väčšinu týždňa bojujúc s narážkami na starý škandál. Ešte sme nehovorili s Danielom Lipšicom, s ktorým máme častý kontakt, ale vieme si predstaviť, že sa dostal pod paľbu kritiky z vlastnej strany i z Radičovej tábora. Lipšic sa pustil do veľmi neuváženého kroku. V minulosti podobné tlaky ustál, ale podľa nášho názoru by to tento krát mohlo mať vážne a dlhotrvajúce následky na jeho kariéru.

7. Je to zatiaľ poslednou a najviditeľnejšou ranou, ktorú táto nezodpovedná a roztrieštená opozícia zažila. V skutočnosti väčšina v každej opozičnej strane nechce nič iné ako sa vrátiť do vládnej koalície, i.e. vstúpiť do koalície s premiérom Ficom v roku 2010, tým pádom tu nie je žiadna reálna opozícia. Minimálne nie celistvá a efektívna. Pokiaľ –- a kým – lídri SDKU a KDH prijmú partnerstvo so Smerom, čím by zradili svoje hodnoty aj svojich voličov, bude ich podpora slabnúť, pretože ich posolstvo je nejasné a nejednoznačné.
Sú to už tri roky, čo toto zoskupenie stratilo moc, slovami jedného pragmatického a zásadového poslanca NR SR za SDKU – „musia sa cez to preniesť.“

Eddins